reklama

(ne) prežiť Valentín

Šaty na vešiaku topánky na nohách. Rozmýšľam či 13 centimetrov nie je príliš. Obliekam si šaty a obzerám sa v zrkadle. Aj tak je to všetko len kvôli nemu. Aj šaty, aj make-up aj vraždiace topánky. Na taký opätok by ženám mali vydávať zbrojný pas. Predstavujem si, ako ho v amoku udriem s ním do tváre. A ešte raz. Nemal si s ňou začať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Šaty na vešiaku topánky na nohách. Rozmýšľam či 13 centimetrov nie je príliš a či Valentínsky ples nezakončím zlomením niektorej z končatín. Obliekam si šaty a obzerám sa v zrkadle. Aj tak je to všetko len kvôli nemu. Aj šaty, aj make-up aj vraždiace topánky. Na taký opätok by ženám mali vydávať zbrojný pas. Predstavujem si ako ho v amoku udriem s ním do tváre. A ešte raz. Nemal si s ňou začať. Po tvári mi stekajú slzy a ja hlúpo hľadím do zrkadla na rozmazanú špirálu, ktorá vytvára na tvári čierne cestičky. Tie čierne cestičky mám aj v srdci. A na každej sú jeho stopy. Spomínam ako mi bez neho bolo dobre. A ako mi bolo dobre s ním. Milujem ho ešte? Počujem trúbenie auta. Jednou rukou utieram slzy a druhou beriem z predsiene kabát.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

,,Si krásna."povie keď si sadnem do auta. Hm...ja viem, pomyslím si a letmo ho pobozkám na líce. Celou cestou som ticho a v mysli sa vraciam do spomienok. Vlastne v poslednej dobe žijem len z tých spomienok. Skrotil si ma. Ako tú líšku. A mne je teraz ľúto. Že vraj by sme nemali hľadať vzťah len preto, aby sme neboli samé. Že vraj je lepšia progresívna samota ako regresívny vzťah. Že vraj. Mala by som prestať čítať ženské časopisy. Podvedome sa pousmejem, to by totiž znamenalo presať chodiť na záchod. Tam je ich plno. Kútikom oka ho sledujem. Jeho. Môj regresívny vzťah. Proporčne dokonalý partner je pastvou pre oči, ten charizmatický zas pre dušu. Ktorá časť môjho ja pasie za týmto...???

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Sme na mieste. Zaparkuje a vystúpi z auta. Otvára mi dvere. Pravý gentleman. Berie ma za ruku a v šatni mi pomáha s kabátom. Vedie ma k nášmu stolu kde už čakajú ostatní. Nevyhnem sa porovnávaniu. Aj keď som si to stokrát zakázala. Iný čas, iné miesto, iná spoločnosť, iný partner. Len ja som sa za ten čas nezmenila. ,,Zlatko, poďme si spraviť spoločnú fotku." nadšene navrhne. ,,Máme ich plno..." a prstami ruky zakrývam objektív. Nechcem s ním mať fotky z plesu. Nechcem tu s ním byť!!! A vôbec... ,, Ospravedlň ma, odfotíme sa neskôr. Musím ísť na toalety." Skloním hlavu aby nevidel slzy v očiach. Bežím do šatne a blondínke v rovnošate podávam číslo od vešiaka. ,, Čo sa vám stalo?" jej zvedavosť je zrejme silnejšia než slušné správanie. A ja sa jej vôbec nečudujem. Je pred polnocou a ja pripomínam utekajúcu popolušku, ktorá má strach aby sa kočiar nepremenil na tekvicu. Nedávam mu šancu. Nechcem mu dať šancu. ,,Prišlo mi trochu zle. Len potrebujem čerstvý vzduch." Zaklamem. Podáva mi kabát. Vychádzam von cez presklené dvere a rozmýšľam čo mám spraviť. Či sa mám vrátiť dnu. Či sa mám vrátiť k nemu. Prestať sa správať ako nezodpovedná puberťáčka a zachovať sa konečne ako žena. Je ženské byť s mužom, ktorého nemilujem? Ale je ženské ho opustiť?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V zozname hľadám číslo na taxi. Bude tu skôr ako si On stihne všimnúť že na toalete som pridlho? V tom vyťukávam číslo, ktoré som si vymazala snáď miliónkrát s vierou že ho zabudnem a nikdy nezavolám. ,,Čo potrebuješ?" automaticky sa spýta Dávid. ,,Mohol bys si si už konečne uvedomiť že nevolám len vtedy, keď niečo potrebujem? " pýtam sa vyčítavo. ,,Je neskoro, už som spal." dodáva zmierlivo. ,,Prosím ťa, mohol by si pre mňa prísť? Som pred divadlom." a snažím sa aby môj hlas neznel rozrušene. Srdce mi bije až v hrdle a ja stále nechápem prečo mu vlastne volám. Chcem byť s ním. ,,O chvíľu som tam." povie a zloží. Na nič sa nepýtal. Čo si teraz asi myslí? O pár minút zastane pri mne auto a sadám dnu. Sedím vedľa neho a jeho tepláky a tenisky kontrastujú s mojimi plesovými šatami a vražednými lodičkami na nohách. Ideme nočným mestom a smeruje na výpadovku. Zastane na krajnici. ,,Čo sa deje?" Pozerám sa mu do očí. Stále ho milujem. Stále chcem byť s ním. Cytím ho za ruku a pobozkám ho. Na jazyku cítim jeho chuť. Hladí ma po vlasoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tom sa skloním dole a vyzujem si lodičku. Udieram ho opätkom. Raz, dvakrát. Zúrivo a agresívne. Na také topánky by mali dávať zbrojný pas. Zhodím ho zo sedačky a ja si presadám na miesto vodiča. Naštartujem a vraciam sa k divadlu. Pozerám na mobil. On nevolal. Je niečo po polnoci.

Michaela Naništová

Michaela Naništová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

To zatiaľ neviem, ale chcela by som mať krídla ako víla. A ešte cestovať v čase. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu